O mojom nosení.
Nie som klokan, ale nosenie ma baví a veľmi som si ho užívala :)
Myslím si. že obhajovať nosenie je vlaste zbytočné. Buď to niekomu pripadá prirodzené, pohodlné a samozrejmé. Alebo si budem hladať dôvod, prečo svoje dieťa nosiť nebudem.
Ja patrím do prvej skupiny a svoju prvú šatku som si kúpila asi rok pred tým, ako som otehotnela. Bolo mi to jednoducho jasné.
Postupne som sa začala učiť, ako si nosenie svojho prvrodeného obhájiť. Kedže moja prvá šatka nebola najlepšej kvality, nosenie nebolo každodennou súčasťou môjho materstva.
Po druhom pôrode som stala nosičkou, testovačkou, vyskúšala som veľa šatiek a našla tú svoju, kúpenú z druhej ruky, takže pekne zanosenú a Dorotka bola aj po pôrode mojou neoddeliteľnou súčasťou. Brunko nemal ani 2 roky, takže potreboval moju asistenciu a so šatkou mi všetko pripadalo jednopduchšie.
Dorotka bola spokojná, všetko nám bolo aj v hornatej Štiavnici dostupné a myslím si, že moja druhorodená je naozaj vyrovnaná osobnosť, ktrorá vie čo chce, lebo som vždy dokázala rýchlo reagovať na jej potreby ... teplo,jedlo, vylučovanie a únavu ...
Odadlo mi dlhodobé uspávanie v kočíku, náročné obliekanie a celkovo život s kočíkom, plný nečakaných nástrah a prekážok ...
Pri Brunkovi som na veci postupne prichádzala a kombinovala nosenie s kočíkom, pri Dorotke mi bolo všetko jasné
Medzi moje obľúbené teórie nosenia patrí to, že človek sa rodí, ešte nedokonalý s nedovyvinutým mozgom, takže vlastne predčasne ...keď sa pozrieme do ríše zvierat, väčšina mláďat sa hneď po narodení postaví na vlastné na nohy ... a čo mi páni tvorstva?!
My musíme našich potomkov donosiť!!! :)