Taká malá úvaha
Znie to trošku vedecky a pritom je to jedna z najprirodzenejších vecí. Aspoň bývala. Dokiaľ sme si nezačali v našej "modernej spoločnosti" myslieť, že nie je.
Možno na základe tlaku médií, predajcov jednorazových plienok a určite aj našej pohodlnosti, vznikol dojem, že naše deti kakanie a cikanie nevedia ovládať a musia sa to naučiť. Sú rôzne teórie o tom ako môže príliš skoré učenie na nočník deti poškodiť a hovorí sa aj o "pripravenosti".
Zaujímavé je, že
"pripravenosť" sa stále posúva
a výrobcovia jednorazoviek vyrábajú stále väčšie veľkosti. Skúsme sa opýtať svojich rodičov a prarodičov, ktorí používali látkové plienky, kedy vás zoznamovali s nočníkom a kedy ste prestali používať plienky.
Väčšinou zistíme, že nás na nočník posadili hneď ako sme vedeli sedieť a ako 1,5 ročné deti sme plienky skoro nepotrebovali. V súčasnej dobe 3ročné dieťa s jednorazovkou je bežná záležitosť.
V krajinách, kde sa jednorazovky nepoužívajú, lebo na to proste nemajú peniaze, sa s deťmi "komunikuje" už od narodenia. Proste sa nepočíta s tým, že dieťa nevie, že potrebuje vylučovať.
Preto mi napadá:
Čo ak je to naopak? Čo ak my naučíme naše deti cikať a kakať do plienok a potom ich to musíme prácne odúčať. Čo ak si to celé komplikujeme?
Ja som mala kúpené látkové plienky z ekologických dôvodov. Zistenie, že plienka sa rozkladá 200 rokov mi stačilo. Tiež som si nevedela predstaviť, že svoje dieťa balím do igelitu a pôsobím mu nepríjemné zapareniny. Ale držať dieťa v mokrej plienke, tiež nie je žiadna výhra a teraz už viem dôvod častej nespokojnosti môjho prvorodeného.
Keď mal asi rok, stretla som sa s bezplienkovkou, ale vtedy to už bolo odúčanie od plienky a nie učenie na nočník. Podarilo sa mi však ušetriť pár plienok. Musím povedať, že na nočník som ho intuitívne dávala od 5 mesiacov, lebo mi to pripadalo logické. Keď som sa stretla s bezplienkovkou mrzelo ma, že som to neurobila skôr.
Moja druhorodená kakala do umývadla už v pôrodnici. A dávať ju nad umývadlo, alebo nad nočník som neprestala. Bola oveľa pokojnejšie bábätko, na jej potreby som reagovala okamžite a v mokrej plienke bola minimálne. Pomohlo mi aj nosenie v šatke. Veď každé dieťa predsa vie, že na mamu sa neciká. Keď jej bolo treba, tak zo šatky začala jednoducho "vyskakovať".
Nespokojnosť pri dojčení, nočné vrtenie, alebo budenie, bezdôvodný plač, to všetko boli znamenia "mama chcem cikať".